Samozrejme študovať mohli iba mladý ľudia, ktorí spĺňali potrebné kritériá, počnúc ústretovosti k strane až po vhodný robotnícky pôvod. Nie, nedá sa povedať, že by v dnešnej dobe fungovali takéto inštitúcie, no štruktúry strán takéto „vzdelávanie“ poskytujú prostredníctvom mládežníckych organizácií. Ak sa mladý člen takejto organizácie „ujme“ má o politickú budúcnosť postarané.
Je však takýto variant novodobých profesionálnych politikov prospešný pre spoločnosť? Pochybujem. Žiaľ, takýto politik je totálne odtrhnutý od reality. Profesionálny politik bohužiaľ neprešiel „bežným životom“ počnúc hľadaním si práce, následným praxovaním v súkromnej sfére a v neposlednom rade zadovažovať si životné potreby z priemerného alebo nebodaj podpriemerného platu. Od začiatku jeho profesionálnej kariéry poberá veľmi slušný plat poslanca z ktorého si bez problémov dovolí financovať takmer akékoľvek svoje alebo rodinné potreby. Z Olympu politického neba a hojnosti takáto osoba sotva zistí čo je matrix a čo skutočná realita. Ako potom môže profesionálny politik rozumieť potrebám bežných občanov? Ako môže vedieť čo potrebuje neprivilegovaný dôchodca, ktorý rieši dennodenný boj o svoju holú existenciu? Ako môže vedieť čo potrebuje taká mladá rodina alebo nebodaj slobodná matka s dieťaťom? Nijako. To, že to vôbec nefunguje podčiarkujú mnohé pokrivené riešenia, ktoré títo politici poskytujú.
A čo s tým? Možno najvodnejšou variantov by bola podmienka tak ako pri podstatných pozíciách v súkromnej sfére, vek a prax. Napríklad minimálne 30 rokov a 5 rokov praxe. To by možno tento problém posunulo z roviny „neschopného“ politika na aspoň dostatočne schopného. Možno, pretože z poslanca sa žiaľ, stala už iba figúrka ktorej stačí zdvihnúť ruku vtedy keď mu to prikáže jeho predsedníctvo bez toho, že by musel rozmýšľať.